Vlastníctvo a spoluvlastnícky podiel

Byt je vo výlučnom vlastníctve, ak je v katastri na liste vlastníctva zapísaný v pomere 1/1, a to aj vtedy keď ho vlastnia manželia, teda je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Ak ho však jeden z manželov zdedil alebo dostal darom, patrí do jeho výlučného vlastníctva. V prípade, že byt zdedili dvaja súrodenci v rovnakom pomere, zapísaný je na liste vlastníctva v pomere 1/2. Ak si ho kúpili napr. druh s družkou, nadobudnú ho do podielového spoluvlastníctva. Podiely môžu byť rôzne, sú zapísané na liste vlastníctva, pričom ich veľkosť je rozhodujúca pri predaji bytu, jeho založení za úver v banke či inom právnom úkone.

Bytom môže byť len miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie. Neoddeliteľnou súčasťou každého bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Ide o tzv. príslušenstvo bytu – najmä pivnice, ale napríklad aj komory, predsiene, šatníky, ak sú umiestnené mimo bytu. Balkón alebo lodžia nie je súčasťou bytu, ale jeho príslušenstvom. O tom, čo všetko k bytu patrí, by ste sa mali dozvedieť zo zmluvy – kúpnej, darovacej alebo zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Každá zmluva musí obsahovať presné vymedzenie vlastníctva bytu.

Bytový dom je budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má minimálne tri byty.

 

Nebytový priestor je taký, ktorý už pri kolaudácii bytového domu bol určený na iné účely ako bývanie. Sú to napríklad priestory určené na obchody, škôlky, služby, garáže, ateliér a podobne. Nebytové priestory sa odpredávajú samostatne. Vlastník nebytového priestorou, ktorý je súčasťou bytového domu má pri hlasovaní rovnako platný hlas ako vlastníci bytov.

Ku každému bytu, ako aj nebytovému priestoru v dome patrí vždy aj spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach bytového domu, na príslušenstve. Na pozemku len vtedy, ak bol uvedený do vlastníctva spoločne s bytmi. S vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je spoluvlastníctvo na spoločných zariadeniach nerozlučne spojené. Ak sa teda byt predáva, dedí alebo iným spôsobom nadobúda, nadobúda sa aj so spoluvlastníckym podielom. Podiel na spoločnom majetku je tým menší, čím viac bytov a nebytových priestorov je v dome.

Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je vždy uvedená na liste vlastníctva a v zmluve o prevode vlastníctva bytu. Ide vždy len o ideálny podiel na spoločnom majetku. Odvíja sa od plochy bytu, nie od počtu spoluvlastníkov bytu. Preto, ak si niekto chce overiť, aký veľký spoluvlastnícky podiel na spoločnom majetku pripadá na jeho byt, potrebuje poznať jeho podlahovú plochu aj celkovú podlahovú plochu všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Do podlahovej plochy bytu patrí plocha všetkých priestorov bytu vrátane komôr a šatníkov, ako aj plocha pivníc, bez plochy balkónov a lodžií.

K zmenšeniu spoluvlastníckeho podielu môže dôjsť v prípade, ak sa vlastníci bytov dohodnú, že povolia vstavbu alebo nadstavbu bytov. Tiež vtedy, ak zo spoločných častí alebo zariadení domu prestavbou vytvoria nebytový priestor. Ak ho nepredajú tretej osobe, bude potom v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov v dome, bez ohľadu na to, v ktorom vchode sa priestor nachádzal.